refugee women
жена бежанец
mujer refugiada
uprchlice
kvindelig flygtning
weiblicher Flüchtling
pagulasnaine
γυναίκα πρόσφυγας
dídeanaí mná
žena izbjeglica
бегалка
grua refugjate
žena izbeglica
женa избеглицa
жена избјеглица
žena izbjeglica
rifugiata
bēgle
pabėgėlė
vluchtelingenvrouw
pakolaisnainen
menekült nő
mara refuġjata
uchodźczyni
mulher refugiada
refugiată
utečenka
begunka
flyktingkvinna
<p>Any woman who meets the eligibility criteria under the applicable refugee definition, as provided for in international or regional refugee instruments, under the mandate of the United Nations High Commissioner for Refugees, and/or in national legislation.</p> <p> </p> <p> </p>
<p>Всяка жена, която отговаря на критериите за допустимост, съгласно приложимото определение за бежанец, предвидено в международни или регионални инструменти относно бежанците, в рамките на мандата на Върховния комисар за бежанците на ООН и/или в националното законодателство.</p>
<p>Toda mujer que cumpla con los criterios de elegibilidad según la definición aplicable de persona refugiada, tal y como se dispone en los instrumentos internacionales o regionales sobre derechos humanos, bajo el mandato del Alto Comisionado de las Naciones Unidas para los Refugiados, y/o en la legislación nacional.</p>
<p>žena, která splňuje kritéria způsobilosti podle příslušné definice uprchlíka stanovené v mezinárodních nebo regionálních předpisech o uprchlících, podle mandátu vysokého komisaře OSN pro uprchlíky anebo podle vnitrostátních právních předpisů</p>
<p>enhver kvinde, der opfylder kriterierne herfor i henhold til den fastlagte definition af flygtninge i de internationale eller regionale flygtningeinstrumenter, ifølge FN's Højkommissariat for Flygtninge og/eller i national lovgivning</p>
<p>jede Frau, die die Anspruchskriterien nach der geltenden Flüchtlingsdefinition in internationalen oder regionalen Flüchtlingsinstrumenten unter dem Mandat des Hohen Flüchtlingskommissars der Vereinten Nationen und/oder im nationalen Recht erfüllt</p>
<p>Naine, kes vastab pagulaste kaitset käsitlevates rahvusvahelistes ja regionaalsetes õigusaktides (ÜRO pagulaste ülemvoliniku mandaadi alusel) ja/või riiklikes õigusaktides sätestatud kriteeriumidele</p>
<p>κάθε γυναίκα που πληροί τα κριτήρια επιλεξιμότητας βάσει του ισχύοντος ορισμού της/του πρόσφυγα όπως αυτός διατυπώνεται σε διεθνή ή περιφερειακά έγγραφα για τους πρόσφυγες, βάσει της Ύπατης Αρμοστείας των Ηνωμένων Εθνών για τις/τους Πρόσφυγες, ή/και στην εθνική νομοθεσία</p>
<p>aon bhean a chomhlíonann na critéir incháilitheachta faoin sainmhíniú ábhartha ar dhídeanaí, dá bhforáiltear in ionstraimí idirnáisiúnta nó réigiúnda, faoi shainordú Ard-Choimisinéir na Náisiún Aontaithe do Dhídeanaithe agus/nó sa reachtaíocht náisiúnta</p>
<p>Žena izbjeglica je svaka žena koja ispunjava uslove predviđene primjenjivom definicijom izbjeglice, predviđene u međunarodnim ili regionalnim instrumentima koji regulišu materiju izbjeglištva, u okviru mandata Visokog komesarijata UN-a za izbjeglice i/ili u državnim propisima.</p>
<p>секоја жена што ги исполнува критериумите опфатени со важечката дефиниција за поимот „бегалец“ наведена во регионалните или во домашните правни инструменти, под мандатот на Високиот комесар за бегалци на ОН, и/или во домашното законодавство</p>
<p>çdo grua që plotëson kriteret e pranueshmërisë sipas përkufizimit të zbatueshëm të refugjatit, siç parashikohet në instrumentet ndërkombëtare ose rajonale të refugjatëve, nën mandatin e Komisionerit të Lartë të Kombeve të Bashkuara për Refugjatët, dhe / ose në legjislacionin kombëtar</p>
<p>Ženа izbeglicа je svаkа ženа kojа ispunjаvа uslove predviđene primenjivom definicijom izbeglice, predviđene u međunаrodnim ili regionаlnim instrumentimа koji regulišu mаteriju izbeglištvа, u okviru mаndаtа Visokog komesаrijаtа UN zа izbeglice i/ili nаcionаlnim propisimа.</p>
<p>Жена избеглица је свака жена која испуњава услове предвиђене примењивом дефиницијом избеглице, предвиђене у међународним или регионалним инструментима који регулишу материју избеглиштва, у оквиру мандата Високог комесаријата УН за избеглице и/или националним прописима.</p>
<p>Жена избјеглица је свака жена која испуњава услове предвиђене примјењивом дефиницијом избјеглице, предвиђене у међународним или регионалним инструментима који регулишу материју избјеглиштва, у оквиру мандата Високог комесаријата УН-а за избјеглице и/или у државним прописима. Иако се међународно и регионално избјегличко право, укључујући избјегличко право Европске уније, изричито не односи на „пол” као основу прогона, опште је прихваћено да оно може утицати или диктирати врсту прогона или претрпљене штете и разлоге за овакав поступак. Дефиниција ЕУ о особама којима је призната потреба за међународном заштитом (додуше не као избјеглице, већ као корисници „супсидијарне заштите”), ако се правилно тумачи, покрива и захтјеве по основу рода.</p>
<p>svaka žena koja ispunjava kriterije na osnovu kojih je se može smatrati izbjeglicom u sklopu definicije propisane međunarodnim ili regionalnim pravnim instrumentima za izbjeglice u okviru mandata visokog povjerenika Ujedinjenih naroda za izbjeglice ili nacionalnim zakonodavstvom</p>
<p>qualsiasi donna che soddisfi i requisiti di ammissibilità ai sensi della definizione di "rifugiato" applicabile, come previsto da strumenti internazionali o regionali per i rifugiati, sotto il mandato dell'Alto Commissario per i rifugiati delle Nazioni Unite e/o dalla legislazione nazionale</p>
<p>jebkura sieviete, kura atbilst piemērojamās bēgļa definīcijas atbilstības kritērijiem, kā paredzēts starptautiskos vai reģionālos bēgļu instrumentos saskaņā ar Apvienoto Nāciju Organizācijas Augstā komisāra bēgļu jautājumos pilnvarām un/vai valstu tiesību aktos</p>
<p>bet kuri, tinkamumo kriterijus pagal taikytiną pabėgėlio apibrėžimą atitinkanti moteris, kaip Jungtinių Tautų vyriausiojo pabėgėlių reikalų komisaro pavedimu nurodyta tarptautiniuose ar regioniniuose pabėgėlių teisės aktuose ir (arba) nacionaliniuose teisės aktuose</p>
<p>elke vrouw die voldoet aan de criteria van de definitie van een vluchteling in internationale of regionale vluchtelingeninstrumenten, onder het mandaat van de Hoge Commissaris van de Verenigde Naties voor de Vluchtelingen, en/of in nationale wetgeving</p>
<p>Nainen, joka täyttää sovellettavan pakolaismääritelmän kriteerit sellaisina kuin niistä on säädetty kansainvälisissä tai alueellisissa pakolaissäännöksissä YK:n pakolaisvaltuutetun toimeksiannon nojalla tai kansallisessa lainsäädännössä</p>
<p>olyan nő, aki megfelel a nemzetközi vagy regionális menekültügyi eszközökben, az Egyesült Nemzetek menekültügyi főbiztosának mandátuma értelmében és/vagy a nemzeti jogszabályokban a menekültek vonatkozásában meghatározott alkalmazandó fogalommeghatározás követelményeinek.</p>
<p>kwalunkwe mara li tossodisfa l-kriterji tal-eliġibbiltà skont id-definizzjoni applikabbli ta’ rifuġjat, kif previst fl-istrumenti internazzjonali jew reġjonali tar-rifuġjati, taħt il-mandat tal-Kummissarju Għoli tan-Nazzjonijiet Uniti għar-Rifuġjati, u/jew fil-leġiżlazzjoni nazzjonali</p>
<p>każda kobieta spełniająca kryteria kwalifikacji zgodnych ze stosowaną definicją uchodźcy, przewidzianą w międzynarodowych i regionalnych instrumentach dotyczących uchodźców, na mocy mandatu Wysokiego Komisarza Narodów Zjednoczonych do spraw Uchodźców i/lub zawartą w prawie krajowym</p>
<p>qualquer mulher que satisfaça os critérios de elegibilidade segundo a definição de pessoa refugiada aplicável, conforme previsto nos instrumentos internacionais ou regionais relativos às pessoas refugiadas, no âmbito do mandato do Alto Comissariado das Nações Unidas para Refugiados, e/ou na legislação nacional</p>
<p>orice femeie care îndeplinește criteriile de eligibilitate conform definiției în vigoare a refugiaților, menționată în instrumentele internaționale sau regionale privind refugiații, conform mandatului Înaltului Comisar al Națiunilor Unite pentru Refugiați, și/sau în legislația națională</p>
<p>každá žena, ktorá spĺňa kritériá oprávnenosti podľa platnej definície utečenca, ustanovenej na základe mandátu Vysokého komisára OSN pre utečencov v medzinárodných alebo regionálnych nástrojoch na ochranu utečencov a/alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch</p>
<p>vsaka ženska, ki izpolnjuje merila upravičenosti po veljavni opredelitvi begunca, kot je podana v mednarodnih in regionalnih instrumentih za begunce pod pristojnostjo visokega komisarja Združenih narodov za begunce in/ali po nacionalni zakonodaji</p>
<p>en kvinna som uppfyller behörighetskriterierna inom ramen för tillämplig flyktingdefinition, enligt vad som anges i internationella eller regionala flyktinginstrument, inom ramen för det mandat som innehas av Förenta nationernas höge kommissarie för flyktingar och/eller i nationell lagstiftning</p>
<p>(1) <a href="http://www.refworld.org/docid/42ce7d444.html">United Nations High Commissioner for Refugees – UNHCR (2006). Master Glossary of Terms Rev.1</a>.; (2) <a href="http://www.unhcr.org/refworld/docid/4157e75e4.html">European Council Directive on 2004/83/EC of 29 April 2004 on minimum standards for the qualification and status of third country nationals or stateless persons as refugees or as persons who otherwise need international protection and the content of the protection granted, arts. 2(f) and 15</a>. ; (3) <a href="http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/CEDAW/Pages/Recommendations.aspx">CEDAW Committee (2014). General Recommendation No 32 on the gender related dimensions of refugee status, asylum, nationality and statelessness of women</a>. </p>
<p>Although international and regional refugee law, including European Union refugee law, does not explicitly refer to ‘gender’ as a ground of persecution, it is widely accepted that it can influence, or dictate, the type of persecution or harm suffered and the reasons for this treatment. The EU definition of persons recognised as in need of international protection (albeit not as refugees but as beneficiaries of ‘subsidiary protection’), if properly interpreted, therefore covers gender-related claims.</p> <p>Violence against women is one of the major forms of persecution experienced by women in the context of refugee status and asylum. It may include the threat of female genital mutilation, forced/early marriage, threat of violence and/or so-called honour crimes, trafficking in women, rape and other forms of sexual assault, serious forms of domestic violence, the imposition of the death penalty or other physical punishments existing in discriminatory justice systems, forced sterilisation, political or religious persecution for holding feminist or other views, and the persecutory consequences of failing to conform to gender-prescribed social norms and mores. Therefore, asylum procedures that do not take into account the special situation or needs of women can impede a comprehensive determination of their claims.</p>
<p>Въпреки че в международното и регионалното право в областта на бежанците, включително правото на Европейския съюз в областта на бежанците, „полът“ не е изрично посочен като основание за преследване, е широко прието, че той може да повлияе или да определи вида преследване или нанесената вреда, както и причините за това третиране. Определението на ЕС за лица, признати за нуждаещи се от международна закрила (макар и не в качеството си на бежанци, а като получатели на „субсидиарна закрила“), ако се тълкува правилно, обхваща искове, свързани с пола. Насилието срещу жените е една от основните форми на преследване на жените в контекста на статута на бежанците и убежището. Такова насилие може да включва заплахата от генитално осакатяване на жени, принудителен /ранен брак, заплаха от насилие и/или така наречени „престъпления на честта“, трафик на жени, изнасилване и други форми на сексуално насилие, тежки форми на домашно насилие, налагането на смъртното наказание или други физически наказания, съществуващи в дискриминационни системи на правосъдие, принудителна стерилизация, политическо или религиозно преследване за проява на феминистки или други възгледи, както и последващото преследване при неспазване на социалните норми, обуславяни от пола. Ето защо процедурите за предоставяне на убежище, при които не се отчита специалното положение или нуждите на жените, могат да възпрепятстват всеобхватното разглеждане на техните искове.</p>
<p>Aunque el derecho internacional y regional de las personas refugiadas, incluida la normativa europea sobre personas refugiadas, no hace referencia explícita al "género" como motivo de persecución, se acepta ampliamente que puede influir o dictar el tipo de persecución o daño sufrido y las razones de este tratamiento. La definición de la UE de personas reconocidas con necesidades de protección internacional (aunque no como refugiados, sino como beneficiarias de la "protección subsidiaria"), si se interpreta adecuadamente, abarca, por lo tanto, las solicitudes del estatuto de persona refugiada por motivos de género. La violencia contra las mujeres es una de las principales formas de persecución que sufren las mujeres en el contexto del estatuto de persona refugiada y el asilo. Esa violencia puede incluir la amenaza de la mutilación genital femenina, el matrimonio forzado o a edad temprana, la amenaza de violencia o los denominados «delitos de honor», la trata de mujeres, los ataques con ácido, la violación y otras formas de agresión sexual, las formas graves de violencia doméstica, la imposición de la la pena de muerte u otros castigos físicos existentes en los sistemas de justicia discriminatoria, la esterilización forzada, la persecución política o religiosa por mantener posiciones feministas o de otro tipo, y las consecuencias persecutorias de no ajustarse a las normas y costumbres sociales prescritas por el género. Por lo tanto, los procedimientos de asilo que no toman en cuenta la situación especial o las necesidades de las mujeres pueden impedir que las solicitudes de estas no se examinen con el detenimiento necesario.</p>
<p>Přestože mezinárodní ani regionální právní předpisy o uprchlících a ani právní předpisy Evropské unie o uprchlících nezahrnují „gender“ výslovně mezi důvody pronásledování, má se obecně za to, že tyto důvody mohou ovlivňovat nebo určovat druh pronásledování či utrpěnou újmu, jakož i příčiny takového zacházení. Definice osoby uznané podle právních předpisů EU za osobu, jež má nárok na mezinárodní ochranu (bohužel ne za uprchlíka, ale pouze za osobu s nárokem na „doplňkovou ochranu“) při vhodném výkladu pokrývá i nároky související s genderem. Násilí na ženách je jednou z hlavních forem pronásledování, které ženy vede k tomu, že se ocitnou v postavení uprchlice či žadatelky o azyl. Toto násilí se může projevovat hrozbou mrzačení ženských pohlavních orgánů, nuceného sňatku či sňatku v raném věku, pohrůžkami násilím anebo takzvanými zločiny ze cti, obchodováním se ženami, znásilněním a dalšími způsoby sexuálního napadení, těžkými formami domácího násilí, uložením trestu smrti či jiného tělesného trestu uplatňovaného v diskriminačních soudních systémech, nucenou sterilizací, politickým či náboženským pronásledováním z důvodu feministických či jiných názorů, jakož i pronásledováním v důsledku neplnění společenských norem a mravnostních požadavků vůči ženám. Jestliže tudíž v azylovém řízení není zohledněno zvláštní postavení či potřeby žen, může to bránit komplexnímu posouzení jejich žádostí.</p>
<p>Selv om de internationale og regionale flygtningelovgivninger, herunder EU's flygtningelovgivning, ikke udtrykkeligt henviser til "køn" som årsag til forfølgelse, er det almindeligt anerkendt, at køn kan have indflydelse på eller være bestemmende for den form for forfølgelse eller skade, der forvoldes, og bevæggrunden for denne behandling. EU's definitionen af personer, der vurderes at have behov for international beskyttelse (ikke som flygtninge, men med krav på "subsidiær beskyttelse"), dækker derfor også krav af kønsmæssig karakter, når den fortolkes korrekt. Vold mod kvinder udgør en af de centrale former for forfølgelse, som kvinder oplever i forbindelse med flygtningestatus og asyl. Denne vold kan indebære trusler om kvindelig lemlæstelse, tvangsægteskab eller børneægteskab, trussel om vold og/eller såkaldt æreskriminalitet, handel med kvinder, voldtægt og andre former for seksuelle overgreb, alvorlige former for vold i hjemmet, dødsstraf - eller andre fysiske straffe, der eksisterer i diskriminerende retssystemer, - tvungen sterilisering, politisk eller religiøs forfølgelse for at indtage feministiske eller andre holdninger samt konsekvenser som forfølgelse for ikke at leve op til kønsbestemte sociale normer og traditioner. Derfor kan asylprocedurer, der ikke tager højde for kvinders særlige situation eller behov, udgøre en forhindring for en fyldestgørende afgørelse af kvindernes sag.</p>
<p>Obwohl das internationale und regionale Flüchtlingsrecht, einschließlich das der EU, nicht ausdrücklich auf Geschlecht als Verfolgungsgrund Bezug nimmt, ist gemeinhin anerkannt, dass es die Art der Verfolgung oder des erlittenen Leids und die Gründe für diese Behandlung beeinflussen oder bestimmen kann. Die EU-Definition von Personen, die internationalen Schutz benötigen und als solche anerkannt werden (zwar nicht als Flüchtlinge, aber als Personen mit „subsidiärem Schutzstatus“), deckt somit bei ordnungsgemäßer Auslegung geschlechtsbezogene Ansprüche ab. Gewalt gegen Frauen ist einer der Hauptformen von Verfolgung, die Frauen im Zusammenhang mit dem Flüchtlingsstatus und Asyl erfahren. Dazu können drohende Genitalverstümmelung, Zwangsheirat/Frühverheiratung, drohende Gewalt und/oder Verbrechen im Namen der „Ehre“, Frauenhandel, Vergewaltigung und andere Formen sexueller Übergriffe, schwere Formen häuslicher Gewalt, die Verhängung der Todesstrafe oder andere in diskriminierenden Rechtssystemen vorhandene körperliche Bestrafungen, Zwangssterilisation, politische oder religiöse Verfolgung wegen feministischen oder anderen Ansichten und die Verfolgungskonsequenzen der Nichteinhaltung für ein Geschlecht vorgeschriebener sozialer Normen und Sitten gehören. Asylverfahren, die die besondere Situation oder Bedürfnisse von Frauen nicht berücksichtigen, können deshalb eine umfassende Bestimmung ihrer Ansprüche erschweren.</p>
<p>Kuigi pagulasi käsitlevad rahvusvahelised ja regionaalsed, sh Euroopa Liidu õigusaktid ei hõlma viidet soole kui võimalikule tagakiusamispõhjusele, on siiski laialt aktsepteeritud, et see võib mõjutada või dikteerida tagakiusamist või kannatusi ja sellise kohtlemise põhjuseid. ELi määratlus rahvusvahelise kaitse saaja (st täiendava kaitse saaja) kohta katab sooga seotud kaebusi, kui seda õigesti tõlgendada. Naistevastane vägivald on üks peamisi tagakiusamisvorme, mille eest naised pagevad. Selline vägivald võib tähendada järgmiseid ohtusid: naiste suguelundite moonutamine, sund- või varajane abielu, vägivallaga ähvardamine ja nn aukuriteod, naistega kaubitsemine, vägistamine ja teised seksuaalvägivalla vormid, raske koduvägivald, surmanuhtluse või muu kehalise karistuse kehtestamine, sunniviisiline steriliseerimine, poliitiline või religioosne tagakiusamine feministlike või muude vaadete eest ning soonormide eiramise eest. Kui naistele pagulasseisundit määrates ei arvestata naiste erilist olukorda ja vajadusi, võib see takistada nende taotluste kõikehõlmavat analüüsi.</p>
<p>Αν και το διεθνές και περιφερειακό δίκαιο περί προσφύγων, (συμπεριλαμβανομένου του δικαίου της Ευρωπαϊκής Ένωσης για τις/τους πρόσφυγες), δεν αναφέρεται ρητά στο «φύλο» ως λόγο δίωξης, είναι ευρέως αποδεκτό ότι αυτός ο παράγοντας μπορεί να επηρεάσει ή να υπαγορεύσει το είδος της δίωξης ή της ζημίας και τους λόγους αυτής της μεταχείρισης. Εάν ερμηνευθεί δεόντως, ο ορισμός της ΕΕ για τα πρόσωπα που αναγνωρίζονται ότι χρήζουν διεθνούς προστασίας (αν και όχι ως πρόσφυγες αλλά ως δικαιούχοι «επικουρικής προστασίας»), καλύπτει ζητήματα που σχετίζονται με το φύλο. Η βία κατά των γυναικών αποτελεί μία από τις κυριότερες μορφές δίωξης που υφίστανται οι γυναίκες στο πλαίσιο του καθεστώτος της/του πρόσφυγα και του ασύλου. Τέτοιου είδους βία μπορεί να περιλαμβάνει απειλή ακρωτηριασμού των γυναικείων γεννητικών οργάνων, καταναγκαστικό/πρόωρο γάμο, απειλή για άσκηση βίας ή/και εγκλήματα για λόγους τιμής, εμπορία γυναικών, βιασμό και άλλες μορφές σεξουαλικής κακοποίησης, σοβαρές μορφές βίας μέσα στο σπίτι, επιβολή θανατικής ποινής ή άλλων σωματικών τιμωριών οι οποίες υφίστανται σε συστήματα διακριτικής δικαιοσύνης, καταναγκαστική στείρωση, πολιτική ή θρησκευτική δίωξη λόγω φεμινιστικών ή άλλων απόψεων, και διωγμό λόγω μη συμμόρφωσης με τα κοινωνικά πρότυπα και ήθη σχετικά με τα φύλα. Ως εκ τούτου, οι διαδικασίες ασύλου που δεν λαμβάνουν υπόψη την ειδική κατάσταση ή τις ανάγκες των γυναικών ενδέχεται να παρεμποδίσουν τον πλήρη προσδιορισμό των απαιτήσεών τους.</p>
<p>Cé nach ndéanann an dlí idirnáisiúnta agus an dlí réigiúnach um dhídeanaithe, lena n-áirítear dlí an Aontais Eorpaigh um dhídeanaithe, tagairt shainráite 'd’inscne' mar fhoras géarleanúna, glactar leis ar bhonn forleathan gur féidir leis tionchar a imirt ar chineál na géarleanúna nó díobhála agus ar chúiseanna na córa seo, nó é sin a ordú. Mar sin de, má léirmhínítear mar is ceart sainmhíniú an Aontais Eorpaigh ar dhaoine a shainaithnítear mar dhaoine a bhfuil gá acu le cosaint idirnáisiúnta (ní mar dhídeanaithe áfach ach mar dhaoine a bhainfeadh leas as 'cosaint choimhdeach’), is amhlaidh a chumhdófar éilimh a bhaineann le hinscne. Tá an foréigean in aghaidh na mban ar na príomhchineálacha géarleanúna a bhaineann do mhná i gcomhthéacs stádais dídeanaithe agus tearmainn. D'fhéadfadh go n-áireofaí leis an bhforéigean sin an bhagairt a bhaineann le ciorrú ball giniúna ban, pósadh éigeantais/luathphósadh, bagairt foréigin agus/nó coireanna onóra mar a thugtar orthu, gáinneáil ar mhná, éigniú agus cineálacha eile ionsaithe gnéis, cineálacha tromchúiseacha foréigin baile, pionós an bháis nó pionóis choirp eile atá i gcórais ceartais idirdhealaitheacha cheana féin a fhorchur, steiriliú éigeantais, géarleanúint pholaitiúil nó reiligiúnda as dearcthaí feimineacha nó as dearcthaí eile agus na hiarmhairtí géarleanúna toisc nach gcloítear le noirm shóisialta agus gnásanna sóisialta ó thaobh inscne de. Mar sin</p>
<p>Iako se međunarodno i regionalno izbjegličko pravo, uključujući izbjegličko pravo Evropske unije, izričito ne odnosi na „spol” kao osnovu progona, opće je prihvaćeno da on može utjecati ili diktirati vrstu progona ili pretrpljene štete i razloge za ovakav postupak. Definicija EU o osobama kojima je priznata potreba za međunarodnom zaštitom (doduše ne kao izbjeglice, već kao korisnici „supsidijarne zaštite”), ako se pravilno tumači, pokriva i zahtjeve po osnovu roda. Nasilje nad ženama jedan je od glavnih oblika progona koji žene doživljavaju u kontekstu izbjegličkog statusa i azila. To može uključivati prijetnju sakaćenja ženskih genitalija, prisilni/rani brak, prijetnju nasiljem i/ili zločine iz časti, trgovinu ženama, silovanje i druge oblike seksualnog napada, ozbiljne oblike nasilja u porodici, nametanje smrtne kazne ili druge fizičke kazne koje postoje u diskriminatornim pravosudnim sistemima, prisilnu sterilizaciju, politički ili vjerski progon zbog zastupanja feminističkih ili drugih stavova i posljedice progona usljed nepridržavanja rodno propisanih društvenih normi i običaja. Stoga, postupci za azil koji ne uzimaju u obzir posebnu situaciju ili potrebe žena mogu ometati sveobuhvatno utvrđivanje njihovih zahtjeva.</p>
<p>Иако меѓународното и регионалното бегалско право, вклучувајќи го и бегалското право на Европската Унија, не упатуваат експлицитно на „родот“ како основа за протерување, општо прифатено е дека родот може да влијае, или да го наложи типот на протерување или претрпена штета, и причините за ваквиот третман. Дефиницијата на ЕУ за лица за кои се препознава дека имаат потреба од меѓународна заштита (иако не како бегалци туку како лица кои уживаат „супсидијарна заштита“), доколку се толкува правилно, опфаќа и барања поврзани со родот. Насилството врз жените е една од главните форми на прогонување на која биле изложени жените во контекст на сопствениот статус како бегалка или азилантка. Ваквото насилство може да опфати закана за осакатување на женските гениталии, присилен/ран брак, закана за насилство и/или кривични дела во име на таканаречената чест, трговија со жени, силување и други форми на сексуални напади, сериозни форми на домашно насилство, наметнување смртна казна или други облици на фичичко казнување кои постојат во дискриминирачки правни системи, присилна стерилизација, политички или верски прогон поради феминистички или други ставови, и прогон како последица на непридржување до родово пропишани норми и обичаи. Оттука, постапките за азил кои не ги земаат предвид посебната ситуација или потребите на жените може да се пречка за сеопфатно одредување на нивните барања.</p>
<p>Megjithëse ligji ndërkombëtar dhe rajonal i refugjatëve, duke përfshirë ligjin e Bashkimit Europian për refugjatët, nuk i referohet shprehimisht 'gjinisë' si një terren persekutimi, është pranuar gjerësisht se ajo mund të ndikojë, ose diktojë, llojin e persekutimit ose dëmtimit të pësuar dhe arsyet e trajtimit. Përcaktimi nga BE i personave të njohur si në nevojë për mbrojtje ndërkombëtare (megjithëse jo si refugjatë por si përfitues të 'mbrojtjes dytësore'), nëse interpretohet siç duhet, mbulon pretendimet lidhur me gjininë. Dhuna ndaj grave është një nga format kryesore të persekutimit të përjetuara nga gratë në kontekstin e statusit të refugjatit dhe azilit. Një dhunë e tillë mund të përfshijë kërcënimin e gjymtimit gjenital të femrave, martesë të detyruar / të hershme, kërcënim të dhunës dhe / ose të ashtuquajturave krime nderi, trafikim të grave, përdhunim dhe forma të tjera të sulmit seksual, forma serioze të dhunës në familje, imponimin e dënimit me vdekje ose dënime të tjera fizike ekzistuese në sistemet diskriminuese të drejtësisë, sterilizimi i detyruar, përndjekja politike ose fetare për mbajtjen e pikëpamjeve feministe ose pikëpamje të tjera, dhe pasojat përndjekëse të mosrespektimit të normave shoqërore të parashikuara nga gjinia. Prandaj, procedurat e azilit që nuk marrin parasysh situatën e veçantë ose nevojat e grave mund të pengojnë një përcaktim gjithëpërfshirës të kërkesave të tyre.</p>
<p>Iаko se međunаrodno i regionаlno izbegličko prаvo, uključujući izbegličko prаvo Evropske unije, izričito ne odnosi nа „polˮ kаo osnovu progonа, opšte je prihvаćeno dа ono može uticаti ili diktirаti vrstu progonа ili pretrpljene štete i rаzloge zа to ovаkаv postupаk. Definicijа EU o licimа kojimа je priznаtа potrebа zа međunаrodnom zаštitom (doduše ne kаo izbeglice, već kаo korisnici „supsidijаrne zаštiteˮ), аko se prаvilno tumаči, pokrivа rodne tvrdnje.Nаsilje premа ženаmа jedаn je od glаvnih oblikа progonа koje žene doživljаvаju u kontekstu izbegličkog stаtusа i аzilа. To može uključivаti pretnju sаkаćenjа ženskih genitаlijа, prisilni/rаni brаk, pretnju nаsiljem i/ili tаkozvаne zločine iz čаsti, trgovinu ženаmа, silovаnje i druge oblike seksuаlnog nаpаdа, ozbiljne oblike nаsiljа u porodici, nаmetаnje smrtne kаzne ili druge fizičke kаzne koje postoje u diskriminаtornim prаvosudnim sistemimа, prisilnu sterilizаciju, politički ili verski progon zbog zаstupаnjа feminističkih ili drugih stаvovа i posledice progonа usled nepridržаvаnjа rodno propisаnih društvenih normi i običаjа. Stogа, postupci zа аzil koji ne uzimаju u obzir posebnu situаciju ili potrebe ženа mogu ometаti sveobuhvаtno utvrđivаnje njihovih zаhtevа.</p>
<p>Иако се међународно и регионално избегличко право, укључујући избегличко право Европске уније, изричито не односи на „полˮ као основу прогона, опште је прихваћено да оно може утицати или диктирати врсту прогона или претрпљене штете и разлоге за то овакав поступак. Дефиниција ЕУ о лицима којима је призната потреба за међународном заштитом (додуше не као избеглице, већ као корисници „супсидијарне заштитеˮ), ако се правилно тумачи, покрива родне тврдње. Насиље према женама један је од главних облика прогона које жене доживљавају у контексту избегличког статуса и азила. То може укључивати претњу сакаћења женских гениталија, присилни/рани брак, претњу насиљем и/или такозване злочине из части, трговину женама, силовање и друге облике сексуалног напада, озбиљне облике насиља у породици, наметање смртне казне или друге физичке казне које постоје у дискриминаторним правосудним системима, присилну стерилизацију, политички или верски прогон због заступања феминистичких или других ставова и последице прогона услед непридржавања родно прописаних друштвених норми и обичаја. Стога, поступци за азил који не узимају у обзир посебну ситуацију или потребе жена могу ометати свеобухватно утврђивање њихових захтева.</p>
<p>Насиље над женама један је од главних облика прогона који жене доживљавају у контексту избјегличког статуса и азила. То може укључивати пријетњу сакаћења женских гениталија, принудни/рани брак, пријетњу насиљем и/или злочине из части, трговину женама, силовање и друге облике сексуалног напада, озбиљне облике насиља у породици, наметање смртне казне или друге физичке казне које постоје у дискриминаторним правосудним системима, принудну стерилизацију, политички или вјерски прогон због заступања феминистичких или других ставова и посљедице прогона усљед непридржавања родно прописаних друштвених норми и обичаја. Стога, поступци за азил који не узимају у обзир посебну ситуацију или потребе жена могу ометати свеобухватно утврђивање њихових захтјева.</p>
<p>Iako se međunarodno i regionalno izbjegličko pravo, uključujući izbjegličko pravo Europske unije, ne odnosi izričito na "rod" kao temelj progona, opće je prihvaćeno da rod može utjecati i odrediti vrstu progona ili pretrpljenu štetu te razloge za takvo ponašanje. Definicija EU-a za osobe koje su prepoznate kao osobe kojima je potrebna međunarodna zaštita (iako ne kao izbjeglice nego kao osobe pod "supsidijarnom zaštitom"), ako se pravilno tumači, obuhvaća i zahtjeve na temelju roda. Nasilje nad ženama jedan je od glavnih oblika progona koji žene doživljavaju u kontekstu svog statusa izbjeglice ili azilantice. Takvo nasilje može uključivati prijetnje sakaćenjem ženskih spolnih organa, prisilan/rani brak, prijetnje nasiljem ili tzv. zločinima u ime časti, trgovinu ženama, silovanje i druge oblike seksualnih napada, ozbiljne oblike nasilja u kućanstvu, nametanje smrtne kazne ili drugih tjelesnih kazni kakve postoje u diskriminatornim pravnim sustavima, prisilnu sterilizaciju, politički ili vjerski progon zbog feminističkih ili drugačijih stavova te progon kao posljedicu nepridržavanja rodno propisanih društvenih normi i običaja. Stoga postupci traženja azila koji ne uzimaju u obzir posebne situacije ili potrebe žena mogu onemogućiti sveobuhvatno utvrđivanje njihovih zahtjeva.</p>
<p>Sebbene il diritto internazionale e regionale sui rifugiati, compreso quello dell'Unione europea, non citi esplicitamente il genere come motivo di persecuzione, è ampiamente accettata la considerazione che il genere possa influenzare o determinare il tipo di persecuzione o di danno subiti e i motivi di tale trattamento. Pertanto la definizione dell'UE delle persone riconosciute bisognose della protezione internazionale (sia pure non in quanto rifugiati bensì come beneficiari di "protezione sussidiaria"), laddove correttamente interpretata, comprende anche le questioni correlate al genere. La violenza contro le donne è una delle principali forme di persecuzione sperimentate dalle donne nel contesto dello status di rifugiata e dell'asilo. Tali violenze possono includere la minaccia di mutilazioni genitali femminili, il matrimonio forzato/precoce, la minaccia di violenze e/o dei cosiddetti reati d'onore, la tratta delle donne, lo stupro e altre forme di aggressione sessuale, gravi forme di violenza domestica, l'imposizione della pena di morte o di altre punizioni corporali previste da sistemi giudiziari discriminatori, la sterilizzazione forzata, la persecuzione politica o religiosa nei confronti delle persone con idee femministe o d'altro tipo e persecuzioni conseguenti al mancato adeguamento a norme e comportamenti sociali imposti dal genere. Pertanto, le procedure di asilo che non tengono conto della situazione o dei bisogni specifici delle donne possono impedire una valutazione complessiva delle loro richieste.</p>
<p>Lai gan starptautiskajos un reģionālajos tiesību aktos par bēgļiem, tostarp Eiropas Savienības tiesību aktos par bēgļiem, “dzimte” nav skaidri minēta kā vajāšanas iemesls, ir plaši pieņemts, ka tā var ietekmēt vai noteikt vajāšanas vai nodarītā kaitējuma veidu un šādas attieksmes iemeslus. Tāpēc ES definīcija par personām, kurām atzīta nepieciešamība pēc starptautiskās aizsardzības (lai gan nevis kā bēgļiem, bet kā alternatīvās sadarbības saņēmējiem), aptver dzimumsaistītas tiesības, ja pareizi interpretēta. Vardarbība pret sievietēm ir viena no lielākajām vajāšanas formām, ar ko sievietes saskaras bēgļu statusā un patvērumā. Šāda vardarbība var ietvert draudus par sieviešu dzimumorgānu kropļošanu, piespiedu/agrīnu laulību, vardarbības un/vai goda aizstāvēšanas noziegumu draudus, sieviešu tirdzniecību, izvarošanu un citus seksuāla uzbrukuma veidus, vardarbības mājsaimniecībā smagas formas, diskriminējošās tiesu sistēmās pastāvoša nāves soda vai citu fizisku sodu uzspiešana, piespiedu sterilizācija, politiska vai reliģiska vajāšana par feministiskiem vai citiem uzskatiem un vajāšana, kas ir sekas nespējai atbilst dzimumiem noteiktajām sociālajām normām un morālēm. Tāpēc patvēruma procedūras, kurās neņem vērā sieviešu īpašo situāciju vai vajadzības, var kavēt viņu prasību visaptverošu noteikšanu.</p>
<p>Nors tarptautinėje ir regioninėje pabėgėlių teisėje, įskaitant Europos Sąjungos pabėgėlių teisę, nėra aiškiai nurodyta, kad „lytis“ yra persekiojimo pagrindas, plačiai pripažįstama, kad ji gali turėti įtakos arba lemti persekiojimo arba žalos pobūdį, arba persekiojimo priežastis. ES taikoma asmenų, kuriems, kaip pripažįstama, reikalinga tarptautinė apsauga (jei ne pabėgėlių, tai bent „papildomos apsaugos“ gavėjų statusu), apibrėžtis, jeigu yra tinkamai aiškinama, apima su lytimi susijusius reikalavimus. Smurtas prieš moteris yra viena iš pagrindinių persekiojimo formų, kurias patiria moterys, siekiančios pabėgėlio statuso ir prieglobsčio. Toks smurtas gali apimti moterų lyties organų žalojimo grėsmę, priverstinę ir (arba) ankstyvą santuoką, smurto grėsmę ir (arba) vadinamuosius nusikaltimus dėl garbės, prekybą moterimis, išžaginimą ir kitų formų seksualinę prievartą, pavojingų formų smurtą šeimoje, mirties bausmės nuosprendį arba kitas fizines bausmes, taikomas moteris diskriminuojančiose teisės sistemose, priverstinę sterilizaciją, politinį arba religinį persekiojimą dėl feministinių arba kitokių pažiūrų bei pasekmes, pasireiškiančias persekiojimu, tokiais atvejais, kai nesilaikoma nustatytų su lytimi susijusių socialinių normų ir papročių. Dėl šių priežasčių prieglobsčio procedūros, kuriose neatsižvelgiama į ypatingą moterų padėtį arba poreikius, gali trukdyti visapusiškai įvertinti jų reikmes.</p>
<p>Hoewel het internationale en regionale vluchtelingenrecht, waaronder het vluchtelingenrecht van de Europese Unie, 'geslacht' niet specifiek noemt als grond van vervolging, is er algemene overeenstemming over dat het van invloed of zelfs bepalend kan zijn voor het soort vervolging of leed en de redenen voor deze behandeling. De definitie van de EU van personenwaarvan wordt erkend dat zij internationale bescherming nodig hebben (zij het niet als vluchteling maar als mensen die in aanmerking komen voor ‘subsidiaire bescherming’), omvat, indien juist geïnterpreteerd, derhalve ook seksegerelateerde claims. Geweld tegen vrouwen is een van de belangrijkste vormen van vervolging die vrouwen ondervinden in de context van vluchtelingenstatus en asiel. Dergelijk geweld kan ook bestaan uit de dreiging van genitale verminking, gedwongen huwelijk /huwelijk op jonge leeftijd, bedreiging met geweld en/of zogenaamde eergerelateerde misdrijven, vrouwenhandel, verkrachting en andere vormen van seksuele mishandeling, ernstige vormen van huiselijk geweld, het opleggen van de doodstraf of andere lijfstraffen die bestaan in discriminerende rechtsstelsels, gedwongen sterilisatie, politieke of religieuze vervolging wegens het koesteren van feministische of andere meningen, en vervolging wegens het niet voldoen aan genderbepaalde sociale normen en mores. Om die reden kunnen asielprocedures waarin geen rekening wordt gehouden met de speciale situatie of de speciale behoeften van vrouwen een volledige beoordeling van hun claims in de weg staan.</p>
<p>Vaikka kansainvälisessä ja alueellisessa pakolaislainsäädännössä, mukaan lukien Euroopan unionin pakolaislainsäädäntö, ei yksiselitteisesti viitata "sukupuoleen" vainon syynä, on yleisesti hyväksyttyä, että se voi vaikuttaa kärsityn vainon tai haitan tyyppiin ja tällaisen kohtelun syihin tai sanella ne. EU:n määritelmä kansainvälisen suojelun tarpeessa olevista henkilöistä (vaikka ei pakolaisina mutta "toissijaista suojelua" saavina) kattaa siksi asianmukaisesti tulkittuna sukupuoleen perustuvat vaatimukset. Naisiin kohdistuva väkivalta on yksi tärkeimmistä naisten pakolaisaseman ja turvapaikan puitteissa kokemista vainon muodoista. Tällainen väkivalta voi sisältää uhkauksia naisten sukuelinten silpomisesta, pakko-/varhaisavioliitosta, väkivallalla ja/tai niin sanotuilla kunniamurhilla uhkailua, naisten ihmiskauppaa, raiskauksia ja muita seksuaalisen hyökkäyksen muotoja, perheväkivallan vakavia muotoja, kuolemanrangaistuksen käyttöönottoa tai muita syrjivässä oikeusjärjestelmässä esiintyviä fyysisiä rangaistuksia, pakkosterilointia, poliittista tai uskonnollista vainoa feminististen tai muiden mielipiteiden vuoksi, ja sukupuolikohtaisten sosiaalisten normien ja tapojen noudattamatta jättämisestä seuraavaa vainoa. Siksi turvapaikkamenettelyt, joissa ei oteta huomioon naisten erityistilanteita tai -tarpeita, voivat haitata vakavasti heidän tarpeidensa kokonaisvaltaista määrittämistä.</p>
<p>Bár a nemzetközi és a regionális menekültügyi jogszabályok, az európai uniós menekültügyi jogszabályokat is beleértve nem hivatkoznak kifejezetten a nemre mint üldöztetési okra, széles körben elismert, hogy a nem befolyásolhatja vagy meghatározhatja az elszenvedett üldöztetés vagy sérelem típusát és az ilyen bánásmód okait. A nemzetközi védelemre szorulóként (noha nem menekültekként, de „kiegészítő védelemre jogosult személyekként”) elismert személyek uniós fogalommeghatározása ezért – megfelelő értelmezés esetén – kiterjed a nemhez kapcsolódó kérelmekre. A menekültstátusz és a menedékjog vonatkozásában a nők által elszenvedett üldöztetés egyik legfőbb formája a nőkkel szembeni erőszak. Az erőszak e formája magában foglalhatja a női nemi szervek megcsonkításával való fenyegetést, a korai/kényszerházasságot, az erőszakkal való fenyegetést és/vagy az úgynevezett becsület nevében elkövetett bűncselekményeket, a nőkereskedelmet, a szexuális kényszerítést és a szexuális zaklatás egyéb formáit, a kapcsolati erőszak súlyos formáit, a halálbüntetés kiszabását vagy a megkülönböztető jellegű igazságszolgáltatási rendszerekben létező egyéb fizikai büntetéseket, a kényszersterilizációt, a feminista vagy más nézetek miatti politikai vagy vallási üldöztetést, valamint a nemi alapon előírt társadalmi normáknak és erkölcsöknek való meg nem felelés üldözés jellegű következményeit. Ezért azok a menekültügyi eljárások, amelyek nem veszik figyelembe a nők egyedi helyzetét vagy szükségleteit, akadályozhatják a kérelmeik átfogó elbírálását.</p>
<p>Għalkemm il-liġi internazzjoni u reġjonali dwar ir-refuġjati, inkluża l-liġi dwar ir-refuġjati tal-Unjoni Ewropea, ma tirreferix b’mod espliċitu għal ‘ġeneru’ bħala bażi għal persekuzzjoni, huwa aċċettat b’mod mifrux li dan jista’ jinfluwenza, jew jiddetta, it-tip ta’ persekuzzjoni jew ħsara li ssofri persuna u r-raġunijiet għal dan it-trattament. Id-definizzjoni tal-UE ta’ persuni rikonoxxuti li huma fil-bżonn ta’ protezzjoni internazzjonali (għalkemm mhux bħala refuġjati iżda bħala benefiċjarji tal-‘protezzjoni sussidjarja’), jekk interpretata kif suppost, għalhekk tkopri talbiet relatati mal-ġeneru. Il-vjolenza kontra n-nisa hi waħda mill-forom ewlenin tal-persekuzzjoni esperjenzati min-nisa fil-kuntest tal-istatus ta’ refuġjat u l-asil. Vjolenza bħal din tista’ tinkludi t-theddida ta’ mutilazzjoni ġenitali femminili, żwieġ sfurzat/bikri, theddida ta’ vjolenza u/jew l-hekk imsejħa reati tal-unur, it-traffikar tan-nisa, stupru u forom oħra ta’ attakk sesswali, forom serji ta’ vjolenza domestika, l-impożizzjoni tal-piena kapitali jew pieni fiżiċi oħra li jeżistu f’sistemi tal-ġustizzja diskriminatorji, sterilizzazzjoni sfurzata, persekuzzjoni politika jew reliġjuża minħabba fehmiet feministi jew fehmiet oħra, u l-konsegwenzi persekutorji tan-nuqqas ta’ konformità ma’ normi soċjali u użanzi preskritti mill-ġeneru. Għalhekk, proċeduri tal-asil li ma jikkunsidrawx is-sitwazzjoni speċjali jew il-ħtiġijiet tan-nisa jistgħu jimpedixxu determinazzjoni komprensiva tat-talbiet tagħhom.</p>
<p>Chociaż prawo międzynarodowe i regionalne dotyczące uchodźców, w tym prawo Unii Europejskiej dotyczące uchodźców, nie odnosi się bezpośrednio do „płci” jako przyczyny prześladowań, powszechnie akceptuje się, że może dyktować lub wpływać na rodzaje prześladowania lub ponoszone krzywdy oraz przyczyny takiego traktowania. Unijna definicja osób uznanych za potrzebujące ochrony międzynarodowej (choć nie za uchodźców ani beneficjentów „ochrony uzupełniającej”) przy odpowiedniej interpretacji obejmuje sprawy związane z płcią. Przemoc wobec kobiet jest jedną z głównych form prześladowania doświadczanych przez kobiety w kontekście statusu uchodźcy i azylu. Do takiej przemocy może zaliczać się groźba okaleczenia żeńskich narządów płciowych, przymusowego/wczesnego małżeństwa, groźba przemocy i/lub przestępstw popełnianych w imię honoru, handlu kobietami, gwałtu i innych form napaści seksualnej, poważnych form przemocy domowej, nałożenia kary śmierci lub innej kary fizycznej istniejącej w dyskryminującym systemie sprawiedliwości, przymusowej sterylizacji, prześladowań politycznych lub religijnych za poglądy feministyczne lub inne oraz prześladowania będącego konsekwencją niedostosowania się do norm i obyczajów społecznych przypisanych płci. Dlatego też procedury azylowe nieuwzględniające szczególnej sytuacji lub potrzeb kobiet mogą utrudniać kompleksowe rozpatrywanie ich wniosków.</p>
<p>Embora o direito internacional e regional em matéria de refugiados, incluindo o direito da União aplicável, não refira explicitamente o «género» como motivo de perseguição, é amplamente aceite que este pode influenciar, ou ditar, o tipo de perseguição ou prejuízo sofrido e as razões para este tratamento. Por conseguinte, a definição da UE de pessoas com reconhecida necessidade de proteção internacional (embora não como refugiados, mas como beneficiários de «proteção subsidiária»), se for corretamente interpretada, abrange as razões relacionadas com o género. A violência contra as mulheres é uma das principais formas de perseguição vividas pelas mulheres no contexto de asilo e estatuto de refugiado. Essa violência pode incluir a ameaça de mutilação genital feminina, casamento forçado/precoce, ameaça de violência e/ou de crimes de honra, tráfico de mulheres, violação e outras formas de agressão sexual, formas de graves violência doméstica, a imposição da pena de morte ou outras punições físicas em vigor em sistemas de justiça discriminatórios, esterilização forçada, perseguição política ou religiosa por manter pontos de vistas feministas ou outros, e as consequências persecutórias do não cumprimento das normas e costumes sociais prescritos em matéria de género. Por conseguinte, os procedimentos de asilo que não tenham em conta a situação especial ou as necessidades das mulheres podem obstar a uma determinação abrangente dos seus pedidos.</p>
<p>Deși dreptul internațional și regional privind refugiații, inclusiv dreptul Uniunii Europene privind refugiații, nu se referă în mod explicit la „gen” ca bază a persecuției, este larg acceptat căacest aspect poate influența sau dicta tipul de persecuție sau vătămare suferită și motivele pentru acest tratament. Înţeleasă adecvat, definiția UE a persoanelor cu drept de protecție internațională (deși nu ca refugiați, ci ca beneficiari de „protecție subsidiară”) cuprinde și revendicări legate de gen. Violența împotriva femeilor este una dintre formele majore de persecuție trăite de femei în contextul statutului de refugiate și azilante. Asemenea violență poate include amenințarea cu mutilarea genitală feminină, căsătorie forțată/timpurie, amenințare cu violență și/sau crime așa-zise de onoare, traficul de femei, violul și alte forme de abuz sexual, forme grave de violență domestică, impunerea pedepsei cu moartea sau a altor pedepse fizice care există în sisteme de drept discriminatorii, sterilizare forțată, persecuție politică sau religioasă pe motive de opinii feministe sau alte opinii și consecințe persecutoriii pentru neconformarea cu normele și moravurile sociale care trebuie urmate din perspectiva cutumelor de gen. Prin urmare, procedurile de azil care nu iau în considerare situația sau nevoile speciale ale femeilor pot împiedica cercetarea amănunțită a cererilor lor.</p>
<p>Hoci medzinárodné a regionálne právo o utečencoch, vrátane práva Európskej únie o utečencoch, neodkazuje na „rod“ ako na výslovný dôvod prenasledovania, vo všeobecnosti sa akceptuje názor, že môže ovplyvniť alebo prikazovať spôsob prenasledovania alebo utrpenej ujmy a dôvody tohto zaobchádzania. Definícia EÚ pre osoby, ktoré sú uznané ako osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu (aj keď nie sú utečencami, ale ako osoby, ktoré sú príjemcami „doplnkovej ochrany“), zahŕňa aj nároky vyplývajúce z pohlavia, ak sa samozrejme správne interpretuje. Násilie voči ženám je jednou z hlavných foriem prenasledovania žien v kontexte postavenia utečenca a azylu. Takéto násilie môže zahŕňať hrozbu zmrzačenia ženských pohlavných orgánov, skoré manželstvo/manželstvo vynútené násilím, hrozbu násilia a/alebo tzv. zločiny v mene cti, obchodovanie so ženami, znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia, vážne formy domáceho násilia, zavedenie trestu smrti alebo iných fyzických trestov, ktoré existujú v diskriminačných súdnych systémoch, nútenú sterilizáciu, politické alebo náboženské prenasledovanie pre feministické alebo iné názory a prenasledovanie v dôsledku nedodržania rodovo predpísaných sociálnych noriem a mravov. Preto azylové konanie, ktoré neberie do úvahy osobitnú situáciu alebo potreby žien, môže brániť komplexnému určeniu ich nárokov.</p>
<p>Čeprav se mednarodno in regionalno begunsko pravo, vključno z begunskim pravom Evropske unije, ne sklicuje izrecno na „spol“ kot razlog za preganjanje, je splošno sprejeto, da spol lahko vpliva na vrsto preganjanja ali nastalo škodo in razloge za to ravnanje. Če se potemtakem evropska opredelitev oseb, ki potrebujejo mednarodno zaščito (čeprav ne kot begunci, ampak kot upravičenci „subsidiarne zaščite“) pravilno razlaga, vključuje tudi zahtevke, povezane s spolom. Nasilje nad ženskami je ena glavnih oblik preganjanja, ki jih doživljajo ženske v kontekstu statusa begunke in azila. Takšno nasilje lahko vključuje grožnjo pohabljanja ženskih spolnih organov, prisilno/prezgodnjo poroko, grožnjo nasilja in/ali zločine iz tako imenovane časti, trgovino z ženskami, posilstvo in druge oblike spolnega napada, hude oblike domačega nasilja, izrek smrtne kazni ali drugega telesnega kaznovanja, ki obstaja v diskriminacijskih pravosodnih sistemih, prisilno sterilizacijo, politično ali versko preganjanje zaradi feminističnih ali drugih pogledov in preganjanje kot posledica neizpolnjevanja predpisanih družbenih spolnih norm in običajev. Zato lahko azilni postopki, ki ne upoštevajo posebnega položaja ali potreb žensk, ovirajo celovito opredelitev njihovih zahtevkov.</p>
<p>Även om internationell och regional flyktinglagstiftning, inbegripet Europeiska unionens flyktinglagstiftning, inte uttryckligen hänvisar till ”kön” som en anledning till förföljelse är det allmänt accepterat att detta kan påverka, eller avgöra, den typ av förföljelse eller skada som personer utsätts för samt skälen till denna behandling. EU:s definition av personer som anses vara i behov av internationellt skydd (om än inte som flyktingar men som mottagare av subsidiärt skydd), om tolkad på rätt sätt, innefattar därför könsrelaterade anspråk. Våld mot kvinnor är en av de huvudsakliga formerna av förföljelse som upplevs av kvinnor inom sammanhanget för flyktingstatus och asyl. Sådant våld kan inbegripa kvinnlig könsstympning, tvångsäktenskap/tidigt äktenskap, hot om våld och/eller så kallade hedersbrott, människohandel med kvinnor, våldtäkt och andra former av sexuella övergrepp, allvarliga former av våld i hemmet, utdömande av dödsstraff eller andra fysiska bestraffningar inom ramen för diskriminerande rättssystem, tvångssterilisering, politisk eller religiös förföljelse på grund av feministiska eller andra åsikter och förföljelsekonsekvenser på grund av underlåtenhet att anpassa sig efter sociala normer och annat som föreskrivs på grund av kön. På så sätt kan asylförfaranden där hänsyn inte tas till kvinnors särskilda situation hindra en heltäckande bedömning av deras ansökningar.</p>
refugee women
жена бежанец
mujer refugiada
uprchlice
kvindelig flygtning
weiblicher Flüchtling
pagulasnaine
γυναίκα πρόσφυγας
dídeanaí mná
žena izbjeglica
бегалка
grua refugjate
žena izbeglica
женa избеглицa
жена избјеглица
žena izbjeglica
rifugiata
bēgle
pabėgėlė
vluchtelingenvrouw
pakolaisnainen
menekült nő
mara refuġjata
uchodźczyni
mulher refugiada
refugiată
utečenka
begunka
flyktingkvinna
Has obsolete term(s)
Has non-preferred term(s) (UF)
Has acronym(s)
Has synonym(s)