každá žena, ktorá spĺňa kritériá oprávnenosti podľa platnej definície utečenca, ustanovenej na základe mandátu Vysokého komisára OSN pre utečencov v medzinárodných alebo regionálnych nástrojoch na ochranu utečencov a/alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch
Hoci medzinárodné a regionálne právo o utečencoch, vrátane práva Európskej únie o utečencoch, neodkazuje na „rod“ ako na výslovný dôvod prenasledovania, vo všeobecnosti sa akceptuje názor, že môže ovplyvniť alebo prikazovať spôsob prenasledovania alebo utrpenej ujmy a dôvody tohto zaobchádzania. Definícia EÚ pre osoby, ktoré sú uznané ako osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu (aj keď nie sú utečencami, ale ako osoby, ktoré sú príjemcami „doplnkovej ochrany“), zahŕňa aj nároky vyplývajúce z pohlavia, ak sa samozrejme správne interpretuje. Násilie voči ženám je jednou z hlavných foriem prenasledovania žien v kontexte postavenia utečenca a azylu. Takéto násilie môže zahŕňať hrozbu zmrzačenia ženských pohlavných orgánov, skoré manželstvo/manželstvo vynútené násilím, hrozbu násilia a/alebo tzv. zločiny v mene cti, obchodovanie so ženami, znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia, vážne formy domáceho násilia, zavedenie trestu smrti alebo iných fyzických trestov, ktoré existujú v diskriminačných súdnych systémoch, nútenú sterilizáciu, politické alebo náboženské prenasledovanie pre feministické alebo iné názory a prenasledovanie v dôsledku nedodržania rodovo predpísaných sociálnych noriem a mravov. Preto azylové konanie, ktoré neberie do úvahy osobitnú situáciu alebo potreby žien, môže brániť komplexnému určeniu ich nárokov.